„Synu, si kresťan, však?"

„Áno, pane," odpovie študent.

„Takže veríš v Boha?"

„Úplne."

„Je Boh dobrý?"

„Samozrejme! Boh je dobrý."

„Je Boh všemocný? Môže Boh spraviť všetko?"

 

„Áno."

„Si dobrý alebo si zlý?"

„Biblia hovorí, že som zlý."

Profesor sa múdro uškrnul. „Aha! Biblia." Na chvíľku sa zamyslel. „Mám tu niečo pre teba. Povedzme, že existuje chorý človek a ty ho môžeš vyliečiť. Dokážeš to urobiť. Pomohol by si mu? Skúsil by si to?"

„Áno, pane. Spravil by som to."

„Takže si dobrý..."

„Nemôžem to povedať."

„Ale prečo by si to nemohol povedať? Pomohol by si chorej a zmrzačenej osobe, ak by si mohol. Mnoho z nás by to spravilo, ak by sme mohli. Ale Boh nie."

Študent neodpovedá, tak profesor pokračuje. „Nemôže, však? Môj brat bol kresťan, ktorý zomrel na rakovinu napriek tomu, že sa modlil k Ježišovi, aby ho uzdravil. Ako môže byť tento Ježiš dobrý? Hm? Môžeš na to odpovedať?"

Študent ostáva ticho.

„Nie, nemôžeš, že?" hovorí profesor. Dáva si hlt vody z pohára na svojom stole, aby dal študentovi čas na oddych.

„Začnime teda odznova, mladý muž. Je Boh dobrý?"

„Ehm,...áno," odpovedá študent.

„Je satan dobrý?"

Študent nezaváha ani chvíľu nad touto otázkou. „Nie."

„Tak potom odkiaľ pochádza satan?"

Tentoraz študent trošku zaváha. „Od Boha."

„Áno, pravda. Boh vytvoril satana, však? Povedz mi, synu. Existuje zlo na tomto svete?"

„Áno, pane."

„Zlo je všade, však? A Boh vytvoril všetko, správne?"

„Áno."

„Tak kto stvoril zlo?" Profesor pokračoval: „Ak Boh stvoril všetko, potom Boh stvoril zlo, odkedy zlo existuje, a podľa princípu, že naše výtvory určujú, kto vlastne sme, Boh je zlo."

Znovu študent ostáva ticho. „Je tu nemoc? Nemravnosť? Nenávisť? Ohavnosť? Všetky tieto príšerné veci existujú v tomto svete?"

Študent nepokojne prešľapuje: „Áno."

„Tak kto ich stvoril?"

Študent zase neodpovedá, tak profesor opakuje jeho otázku. „Kto ich stvoril?" Stále žiadna odpoveď. Zrazu lektor odchádza rýchlym krokom dopredu triedy. Trieda je fascinovaná. „Povedz mi," pokračuje s ďalším študentom. „Veríš v Ježiša Krista, synku?"

Študenta hlas akoby zrádza a podkopáva. „Áno, profesor. Verím."

Starý muž sa odrazu zastaví. „Veda hovorí, máš päť zmyslov aby si mohol identifikovať a objavovať svet okolo teba. Už si niekedy videl Ježiša?"

„Nie, pane. Ešte som Ho nikdy nevidel."

„Tak nám povedz či si už niekedy počul tvojho Ježiša?"

„Nie, pane. Nepočul."

„Cítil si tvojho Ježiša, poznal si Ho alebo ovoňal si Ho? Už si niekedy mal nejaký zmyslový vnem Ježiša Krista alebo Boha?"

„Nie, pane, bojím sa, že nie."

„A ešte stále v neho veríš?"

„Áno."

„Podľa pravidiel, skúseností, testov, dokázateľných zápisov, veda hovorí, že tvoj Boh neexistuje. Tak čo mi na to povieš teraz, synku?"

„Nič," odpovedá študent. „Ja mám iba moju vieru."

„Áno, vieru." zopakuje profesor. „A toto je problém vedy s Bohom. Nie je tu žiadny dôkaz, iba viera."

Študent ostáva na chvíľu ticho stáť, potom pokladá pre zmenu otázku on.

„Profesor, je tu taká vec ako teplo?"

„Áno," profesor odpovedá. „Je tu teplo."

„A je aj chlad?"

„Áno, synku, je tu tiež aj chlad."

„Nie, pane, nie je."

Profesor sa otočí tvárou k študentovi očividne zaujatý. Miestnosť sa odrazu stíši. Študent začína vysvetľovať. „Môžete mať veľmi veľa tepla, ešte viac tepla, super teplo, mega teplo, nekonečne veľa tepla, čisté teplo, málo tepla alebo žiadne teplo, ale nemáme nič nazvané „chlad". Môžeme dosiahnuť -273,15 °C, čo je žiadne teplo, ale nemôžeme ísť potom ešte nižšie. Nie je taká vec ako chlad, inak by sme boli schopní ísť ešte nižšie ako je -273,15 °C."

„Každé telo alebo každá vec je citlivá na to, keď má alebo šíri energiu, a teplo je to čo vytvára telo alebo šírenie energie. Absolútna nula (-273,15 °C) je úplný nedostatok tepla. Vidíte pane, chlad je iba slovko, ktoré používame na opísanie nedostatku tepla. Nemôžeme zmerať chlad. Teplo môžeme zmerať v jednotkách teploty, pretože teplo je energia. Chlad nie je o teple, pane, je to iba jeho nedostatok."

Ticho v celej učebni. Pero padajúce niekde v triede znie ako kladivo.

„A čo tma, profesor. Existuje také niečo ako tma?"

„Áno," odpovedá profesor bez rozmýšľania. „Čo je noc, ak to nie je tma?"

„Znovu sa mýlite, pane. Tma nie je niečo, je to nedostatok niečoho. Môžeme mať slabé svetlo, normálne svetlo, silné svetlo, žiarivé svetlo, ale ak nemáte svetlo stále, nemáte nič a to sa nazýva tmou, že? Toto je význam, ktorý vysvetľuje význam slova tma."

„V skutočnosti, tma nie je. Ak by bola, boli by ste schopný spraviť tmu ešte tmavšou, však?"

Profesor sa začína usmievať na študenta pred ním. Toto bude dobrý semester. „Tak k čomu mieriš, mladý muž?"

„Áno, pane. Mierim k tomu, že vaše filozofické uvažovanie nesprávne začalo, a tak má i nesprávny  záver."

Tvár profesora nemôže skryť prekvapenie. „Nesprávny? Môžete mi to vysvetliť?"

„Pracujete na predpoklade dvoch pólov," vysvetľuje študent. „Tvrdíte, že tu je život a potom bude smrť; dobrý Boh a zlý Boh. Vysvetľujete myšlienku Boha ako niečo konečné, niečo, čo môžeme merať. Pane, veda nikdy nemôže vysvetliť myšlienku."

„Používa elektrinu, magnetizmus, ale nikdy to nebolo videné, nemôžeme to plne pochopiť. Ako príklad uvediem, smrť ako opak života je ignorovanie faktu, že smrť nemôže existovať ako vec. Smrť nie je opak života, iba nedostatok života."

„A teraz mi povedzte, profesor. Učíte vašich študentov, že sa vyvinuli z opice?"

„Ak narážaš na evolučný proces, mladý muž, áno, samozrejme, učím."

„Sledovali ste evolúciu vašimi vlastnými očami, pane?"

Profesor, stále sa usmievajúc, zistil, kam študent mieri. Skutočne veľmi dobrý semester.

„Vzhľadom k tomu, že tento proces evolúcie nebol nikdy videný v skutočnosti a dokázateľný, tak evolučný proces je trvalé úsilie nás to naučiť, ale neučíte váš názor, pane? Nie ste teraz vedcom, ale kazateľom?"

V triede nastal rozruch.  Študent zatiaľ mlčí, až kým rozruch neprestane.

„Ako pokračovanie vašej myšlienky s predchádzajúcim študentom, dovoľte mi povedať jeden príklad na vysvetlenie toho, čo som myslel."

Študent sa poobzerá po učebni. „Je niekto v tejto triede, čo už niekedy videl profesorov mozog?" Trieda prepukla do hlasného smiechu.

„Je tu niekto, kto už niekedy počul profesorov mozog, cítil profesorov mozog alebo voňal jeho mozog? Nikto to nemôže byť schopný urobiť. Takže podľa zistených pravidiel, skúseností, stálosti, preukázateľných zápisov, veda hovorí, že nemáte mozog, so všetkou úctou, pane."

„Ak teda veda hovorí, že nemáte mozog, ako môžeme my študenti veriť vašim prednáškam, pane?"

Teraz je v miestnosti ticho. Profesor iba pozerá na študenta s nečitateľným výrazom v tvári.

Po chvíli, čo pripadá ako večnosť, starý muž odpovedá: „Myslím, že musíte mať vieru, i ty, i ostatní."

„Teraz ste odsúhlasili to, že tu je viera, a v skutočnosti, viera existuje so životom," pokračoval študent. „A teraz pane, je tu taká vec ako zlo?"

Profesor neisto odpovedá: „Samozrejme, je. Vidíme ho každý deň. Je to každodenný príklad ľudskej krutosti k inému človeku. Je veľa kriminality a násilia po celom svete. Tieto prejavy nie sú nič iné ako zlo."

Na to študent odpovedal: „Pane, zlo neexistuje, alebo minimálne neexistuje samé o sebe. Zlo je jednoducho nedostatok Boha. Je to ako tma a chlad, a slovo ktoré človek vytvoril na opísanie nedostatku Boha. Boh nestvoril zlo. Zlo je výsledok toho čo sa stane, keď človek nemá Boží dar lásky v srdci. Je to ako chlad, ktorý prichádza, keď je tu žiadne teplo alebo tma, ktorá prichádza, keď tu nie je svetlo."

Profesor sa posadil.

Tieto študentove vyhlásenia sú pravdivé, môžete alebo nemôžete spraviť noc tmavšou?

Je to možné stať sa chladnejším ako je absolútna nula -273,15 °C?

Môžete cítiť, chutnať, počuť alebo voňať váš mozog?

 

(preložené z AJ)