Bud Ticho!!!

Bud Ticho!!!

Pamätáš si aj ty na takéto milé, adrenalín a hnev uvoľňujúce slová, ktoré ti povedal niekto, kto bol blízky tvojmu srdcu? Buď ticho! To mohlo znamenať veľa vecí. Buď ticho, lebo trepeš somariny. Buď ticho, lebo je nevhodné teraz hovoriť. Buď ticho, lebo teraz sledujem moju obľúbenú telenovelu... Asi každý z nás už niekedy počul tieto slová. Mám taký dojem, že v nás je stále taký odbojný duch. Keď nám niekto niečo prikáže, tak my budeme robiť náročky úplne naopak. K čomu mierim? Nie sme ticho a myslím si, že veľmi potrebujeme byť.

Počul som o chlapíkovi Bernie Krausovi, ktorý nahráva zvuky v prírode pre film a televíziu. Hovoril, že v roku 1968 chcel získať hodinu nerušeného prírodného zvuku bez zvuku lietadiel a áut. Trvalo mu to 15 hodín nahrávania. Povedal, že dnes na to, aby získal hodinu nerušeného prírodného zvuku potrebuje 2000 hodín nahrávania. Vraj 183 miliónov ľudí je pravidelne vystavených takej hladine hluku, ktorá je označená Agentúrou pre environmentálnu ochranu ako nadmerná. Kedy si ty bol naposledy hodinu ticho a bez toho, aby si mal zapnutý nejaký televízor, Mp3 prehrávač, notebook... Nemyslím, keď spíš. Aj vtedy niektorí poriadne chrápeme, hovoríme zo sna, alebo škrípeme zubami... Len tak byť sám niekde na opustenom mieste, alebo len tak si sadnúť a byť hodinu v tichu. Kedy? Nepamätáš? Hm? To o niečom hovorí. Ak pamätáš, tak gratulujem... buď to máš prijaté a pochopené, že je to veľmi dôležité, alebo máš dobrú pamäť. Nám ľuďom je niekedy ťažké byť samým a v tichu. Jožo Ráž niekedy spieval „Neviem byť sám“ a Paľo Habera v piesni „Reklama na ticho“ spieva: „Môžete ho zohnať len pod rukou. Nádherné ticho hôr. Výberové ticho so zárukou…” Neviem, o čo presne týtmo chlapom išlo, ale viem, že o čas byť sám a v tichu musíme zápasiť.

Buď ticho! Sám a stále viac sa presviedčam, že je to pre môj život nevyhnutné. Byť ticho. Vtedy som bližšie tomu, aby som počul, aby som chápal, aby som poznával. Keď sa mal Eliáš na vrchu Horeb stretnúť s Hospodinom a stál pred jaskyňou, v ktorej v noci spal, najprv sa strhol prudký víchor, ktorý vyvracal vrchy a drvil bralá, ale Pán nebol vo víchre. Potom nastalo zemetrasenie a potom prišiel oheň, ani tam nebol Hospodin. Po ohni sa ozval tichý a príjemný šelest. V ňom prišiel Pán. (porov. 1 Kr 19, 11-12) Niektorí ľudia hovoria, že v pôvodnom jazyku Biblie to znamenalo, že Hospodin prišiel v tichu. Byť ticho je pre náš duchovný rast nesmierne dôležité. Potrebujeme bojovať o čas ticha a sústredenia sa na nášho Pána a na jeho prítomnosť. Prorok Habakuk napísal: „Hospodin je vo svojom svätom chráme. Zmĺkni pred ním celá zem.“ (Hab 2, 20) Boží ľudia v Biblii vedeli, že byť v prítomnosti Pána je vážna vec. „Abrahám sa vybral zavčas rána na miesto, na ktorom predtým stál pred Pánom.” (Gn 19, 27) Pán Ježiš to presne vedel a preto bol často sám s Otcom, hneď za rána vyšiel na vrch a modlil sa... On nám dal príklad. Aká bude tvoja odpoveď? Veľmi ti odporúčam brat, sestra, vybojuj si čas ticha a samoty pre seba. Bude to niečo, čo prinesie obnovu, rast, posilnenie... Keby som ti to mohol tak naozaj povedať, urobil by som to len a len pre tvoje dobro: „BUĎ TICHO!!!“

Autor:  Ján Buc

Odkaz na tento článek od Jána Buce o tichu v životě člověka jsem našel v časopise Nahlas.sk a protože mi přišel velmi trefný a pravdivý, tak jsem si řekl, že ho hodím i sem -

http://www.martindom.sk/?cat=9