Ako sa NAOZAJ máš?

Tento článek do značné míry navazuje na příspěvek z blogu -   http://babca-helca.signaly.cz/1110/buh-nam-ji-dal    -   o lidské důstojnosti - je o tom, jak je těžké někdy vidět v druhém bratra/sestru a najít jeho důstojnost...

Převzato z  -  http://www.exitklub.sk/ako-sa-naozaj-mas       autor: Petr Šebela

Ahoj drahá/ý sestrička/braček

Chcem sa ťa dnes opýtať ako sa máš? Fajn?...a ako sa naozaj máš?

Už dlhšie mi Pán dáva na srdce jedno slovo a potom čo sa mi stalo v posledných dňoch som sa v tom ešte viac utvrdil. Včera som si pozrel kresťanský film: To save a life (Zachrániť život) a to ma povzbudilo sa podeliť s tým aj s vami.

Pred pár dňami, keď som večer čakal na ulici ku mne podišiel jeden pán, niečo sa ma opýtal, ja som mu odpovedal a tak sme sa dali do reči. Po chvíľke sa ma opýtal odkiaľ som, lebo počuje môj prízvuk. A keď som mu vysvetlil že som zo Slovenska, a že tu budem ešte 2 roky...predstavil sa mi, povedal mi že on je z Osetska a vie aké je to ťažké byť ďaleko od domova. Povedal že vie ako sa cítim. Potom zdvihol ruku, ukázal na dom naproti a povedal: tam, na prvom poschodí, v druhom byte ja bývam. Ak by si čokoľvek potreboval, len prídi. Čokoľvek, hocikedy. Potom ma pre istotu ešte priviedol k tomu domu a ukázal mi presne v ktorom byte, v ktorom okne on býva a zase mi zopakoval: hocikedy, čokoľvek budeš potrebovať, nehanbi sa prísť a ja ti pomôžem. Rozľúčil sa a odišiel. V tom mi došlo, že on to myslel úplne vážne. Viem že ľudia tu sú veľmi pohostinní, ale s niečím takým som sa ešte nestretol. Človek čo ma absolútne nepozná mi po krátkom rozhovore ponúkol svoju pomoc v každom čase. Predpokladám že to nebol znovuzrodený kresťan...

Žasnem. Takúto lásku, akú niekedy prejavujú ľudia zo sveta neprejavujú ani kresťania. Za tú dobu čo som prijal Krista som nikomu takú lásku neponúkol. Prečo?

Možno z času na čas počuješ v správach o nejakom šialenom teenagerovi ktorý príde do školy so zbraňou, začne paľbu pri ktorej zabije a zraní mnohých ľudí a nakoniec spácha samovraždu. Povieme si, ale však to sa deje len na ďalekom, divokom západe, v USA, nie? Viníme z toho väčšinou agresívne počítačové hry, ktorých je naozaj na trhu čoraz viac. Ďalej viníme rodičov, učiteľov ktorí ich vychovávali, možno spoločnosť...ale nenapadne nás že to môže byť naša vina. Veď čo som im ja spravil? Práveže nič. Nič som nespravil...aj keď som mohol.

V roku 1999 v americkom mestečku Columbine sa stala jedna taká samovražda. Dvaja chlapci, zničení depresiou kedy už nevideli iné východisko, prišli do školy a potom ako zastrelili niekoľko študentov a profesora, zastrelili aj seba. Na túto udalosť sa pýtali rôzne celebrity a známych ľudí, čo by povedali tým vystrašeným deťom. Všetci mali ťažké moralistické reči, pričom medzi nimi boli aj znovuzrodení kresťania. Jedine satanista Marylin Manson povedal: "Ja by som im nepovedal ani jediné slovo, iba by som počúval čo hovoria oni, a to je to, čo nikto nespravil."

Nie až tak dávno spáchal samovraždu spolužiak môjho kamaráta...prišlo to veľmi náhle. Takisto nedávno do smrti dobodal moju spolužiačku jej bývalý priateľ, narkoman, keď sa dozvedel že ona začala chodiť s iným. A potom ako to spravil, sám skočil z okna. Vždy to príde tak náhle... Ani si to nevšimneme a toho človeka už niet. Ale naozaj je to vždy akokeby z ničoho nič? Alebo nepočujeme lebo nechceme počuť a nevidíme, lebo nechceme vidieť čím si prechádzajú, čo sa s  nimi deje?

Často sa príliš zameriavame na seba a na svoje potreby, prinajlepšom na skupinku našich priateľov. Nie je veľmi pohodlné všímať si okolie, zaberá to čas ktorý vôbec nemáme. Medzi nami by ale malo byť miesto, kde sa aj ten najhorší človek nebude cítiť odsúdený. Miesto, kde sa nemusíme pretvarovať. Miesto, kde na otázku ako sa máš nie je iba jediná odpoveď- mám sa fajn, Boh je dobrý. Pretože Boh je dobrý, ale niekedy sa ľudia hnevajú na Boha, a potrebujú sa o tom porozprávať...ale nie je s kým... A pritom,  ja som ten najhorší hriešnik aj keď tomu nemusíš veriť. Ja som sa už hneval na Boha. A ja som už ublížil toľkým ľuďom...a napriek tomu ma Boh miluje a dal mi milosť. Pane, prečo toľkokrát mlčím keď mám hovoriť a naopak rozprávam keď mám iba počúvať?

Prečo je dnes vo svete tak veľa skrúšených, frustrovaných ľudí? Svet plný vzťahov, priateľstiev a napriek tomu je toľko osamelých ľudí? Tak veľa až z toho vznikol EMO štýl? Ľudia sa im často vysmievajú, neberú ich vážne ale oni si možno doma režú žily, rozmýšlajú nad samovraždou... Outsideri nikdy neboli cool...

Takíto ľudia sa môžu sa ticho schovávať a dusiť svoju bolesť vo vnútri seba ale môžu aj naopak byť ako ranené zvery ktoré rozhadzujú rukami okolo seba, kričia od bolesti ubližujúc všetkým naokolo, lebo im samým bolo ublížené. Odsudzujeme ich, nechápeme ich. Ale chcem ti povedať že ranení ľudia nedokážu milovať, iba robia rany iným, lebo nikto im ne(pre)ukázal čo je to láska. Lebo oni sami sú ranení a robiť rany je všetko čo vedia.. Iba milovaný a uzdravený z rán človek môže niesť (Božie) uzdravenie a (Božiu) lásku ďalej.

Ježiš povedal že kresťanov spoznajú podľa lásky. Nie podľa toho že vedú krásny usporiadaný život, nie podľa toho ako sa im v živote darí, ale podľa lásky...za seba poviem, že určite na mne Jeho láska nie je veľmi zjavná. Možno moja, ľudská "láska", moja snaha áno, ale určite nie tá Jeho nesobecká, bezpodmienečná láska ktorú tento tak veľmi svet potrebuje. Láska a starostlivosť, ktorú keď ľudia budú cítiť, budú vedieť že nie je z tohoto sveta. Že takto nedokáže milovať žiadny človek...

Prosím neber na ľahkú váhu statusy na FB typu: Ak zomriem, prišiel by si na môj pohreb? To nie je niečo čo treba lajkovať ale signál že sa treba naozaj porozprávať. Sú to výkriky ľudí túžiacich po láske a porozumení. Týchto skrúšených ľudí nemusíš hľadať len vo svete, vonku. Možno je práve sestrička alebo braček sediaca/i vedľa teba ten kto potrebuje tvoju pomoc. Jeden deň môže na zhromaždení chváliť Boha a dvíhať ruky a na druhý deň môže spáchať samovraždu. Ak ti niečo šepká Duch Svätí, neuspokoj sa s odpoveďou: mám sa fajn, ale choď hlbšie a opýtaj sa...dobre...ale ako sa naozaj máš?

Pane prosím ťa naplň nás Tvojou láskou aby sme ju mohli dávať ďalej, lebo práve Tvoju lásku ľudia potrebujú. Duchu Svätí prosím sprav nás všímavými, aby sme počuli ten jemný, tichý výkrik do tmy skrúšených ľudí, ktorí svoj smútok schovávajú hlboko v srdci. Aby sme videli aj skryté rany prekryté mnohými záplatami. Takisto nám daj Tvoj pokoj aby sme mohli slúžiť ľuďom ktorí sú hlboko zranený ale svoju ranu ukrývajú za hrubým správaním. Aby som vydržal ich nadávky a "pľuvance do tváre",ktoré okolo seba rozdávajú ako ranené zvery ktoré v bolestnom výkriku ničia všetko naokolo a ktorými sa snažia na seba prilákať pozornosť. Lebo Ty vieš že ja som bol taký istý kým si ma vyslobodil z pút. Dáj nám milosť aby sme im odpustili všetky rany ktoré nám spôsobili, ale ktoré si Ty uzdravil. Znič všetky predsudky, zbúraj naše múry, potrhaj putá. Nech nič nestojí medzi nami a nimi, ale nech si tam prítomný iba Ty. Daj nám odvahu aby sme sa nebáli osloviť,  povedať prvé slová. Daj nám silu aby sme im mohli pomáhať niesť ich problémy, aby sme vydržali za nich stáť v modlitbe. Aby sme sa mohli postaviť za nich do medzere. V Tvojom mene Ježiš sa modlím, amen