Hledejte zmrtvýchvstalého

Hledejte Zmrtvýchvstalého - Alvaro Grammatica

- článek vyšel v časopisu Vietor - http://www.koinonia.sk/files/pages/128/331-vietor-2008-1-vydanie.pdf

Duch Svätý chce vzkriesiť každého z nás. Chce, aby sa z nášho hrobu
stalo miesto života a miesto, z ktorého zaznieva hlásanie radosti. A tak
náš dom, náš život, náš hrob musí byť miestom, kde sám Boh ohlasuje
radostnú zvesť. „Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna
a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho
rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Nieto ho tu.
Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: „Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.“ Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali
nikomu nič, lebo sa báli“ (Mk 16, 1 – 8). Toto slovo je uskutočnením proroctva, ktoré môžeme nájsť v Ez 37, 12 – 14: „Hľa, ja
pootváram vaše hroby, vyvediem vás z hrobov, ľud môj, a vovediem vás do izraelskej krajiny. I budete vedieť, že ja som Pán, keď vám pootváram hroby a povyvádzam vás z hrobov, ľud môj. Vložím do vás svojho
ducha, že ožijete, a dám vám odpočinút na vlastnej pôde. A budete vedieť, že ja, Pán, som to riekol a splnil,“ hovorí Pán. V Mk 16 vidíme tri ženy, ktoré majú svoj plán. Aký je to plán? Nabalzamovať telo Ježiša.
Nielenže majú plán, majú aj prostriedky, ako ten plán zrealizovať. Majú oleje, aby ich vyliali na Ježišovo telo a zabalzamovali ho. A majú stratégiu pre svoj plán: skôr ako vyjde slnko, idú k hrobu. Majú jediný problém:
kto nám odvalí kameň? Aký plán mali tieto ženy? Plán smrti. Idú preto, aby ošetrili, nabalzamovali Ježišovo telo. Chcú, aby Ježiš ostal stále taký istý mŕtvy: mŕtvy je a mŕtvy zostane. Nerobili nič zlé, robili vlastne zbožné
dielo. Ale nie je Božím plánom nabalzamovať Ježišovo telo, Ježiš nie je žiadna múmia faraóna, aby sa balzamovala. Kto boli tieto ženy? Ženy, ktoré prebývali s Ježišom. Ktoré ho úprimne milovali, slúžili mu, nasledovali ho, plakali za ním, túžili po ňom. Ale NEUVERILI MU. Neverili slovám, ktoré hovoril: „Tretieho dňa vstanem z mŕtvych“. Až anjel im to pripomenie: „Nepamätáte sa, čo vám on povedal?“ Týmto ženám chýbala myšlienka Božej všemohúcnosti. V naplnení ich plánu nie je miesto pre priamy zásah Boha. Keď sa pozrieme na tieto ženy, môžeme v nich vidieť našu fotografiu. Sme s Ježišom, ale nepamätáme si jeho slová. Neveríme tomu, že on je všemohúci a môže zmeniť smrť na život. A tak veľmi často my, kresťania, balzamujeme Ježišovo telo – cirkev. Máme pekný plán, prostriedky, stratégie, aj problémy s cieľom udržať cirkev – Kristovo telo – mŕtve. V tomto pláne nie je miesto pre Boha, ani žiadna nádej. A ako sa namáhame, aby sme uskutočnili tento plán, vstávame skoro ráno, odpočinúť si
ideme neskoro, náhlime sa… všetko preto, aby sme nabalzamovali Ježišovo telo. Nie, naše povolanie nie je robiť údržbu. Naším povolaním je žiť. Vo všetkom, čo robíme, musíme nechať miesto pre Boží zásah. Čo sa deje, keď ženy prídu k hrobu, aby uskutočnili svoj plán? Prvou vecou, ktorú
majú urobiť, je pozerať sa na realitu. Božími očami, s vierou, že Boh zasiahne. Problém, o ktorom ženy naisto vedeli, že tam je – kameň – ten tam už nie je, Boh pripravil cestu. Aj ty sa pozeráš na skutočnosť: och, ako je ťažko evanjelizovať, koľko problémov,…! Ale pozri sa na skutočnosť
s vierou v Boží zásah a uvidíš, že Boh už pripravil cestu. Boh pripravil ľud viac, ako si dokážeme predstaviť. Ľud je pripravený. Sme to my, ktorí sme nezrelí vidieť túto skutočnosť a nedávame Bohu možnosť, aby mohol zasiahnuť. Problém je v nás, v našom pohľade viery. Pozeraj sa lepšie
a mysli na Božiu všemohúcnosť. Keď ženy vstúpili do hrobu, s kým sa tam
stretli? Mysleli si, že tam nájdu položeného mŕtveho, zakrvaveného Ježiša. No našli anjela – mladíka oblečeného v bielom obleku radosti, nie položeného, ale sediaceho v hrobe. Z miesta smrti sa stáva trón života.
Musíme vstúpiť do našich hrobov, a keď tam vstúpime, uvidíme, že je tam život. Bohu nič nie je nemožné. Prvá vec, ktorú anjel hovorí ženám, je: „Nebojte sa!“ Keď je tvoj život, tvoja rodina, tvoj domov, tvoj spoločenský život, tvoja cirkev ako hrob, tak sa neboj, vstúp a uvidíš, že je tam život. Už nie je doba mať strach. Teraz je doba vzkriesenia. Je doba, aby sme zobrali na seba iniciatívu. Je čas, aby sme hľadali Ježiša vzkrieseného, nie ukrižovaného. „Viem, hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný.“ Už dosť. Už tu nie je. Teraz je čas hľadať Ježiša vzkrieseného. A ďalej im hovorí: „Choďte a povedzte jeho učeníkom a zvlášť Petrovi, že Ježiš je už v Galilei.“ Už prešiel 300 km. „Choďte za ním.“ Čo to znamená? Už skončila doba plakať nad ranami Ježiša Krista. Nie, žeby tie rany neboli!
Ale prednosť je daná Vzkriesenému, priorita je daná hlásaniu. Keď si sa stretol s Ježišom a vieš, že je živý, nie je slušné a nie je ani dovolené
zúčastniť sa smútku, o ktorom vieš, že je falošný. Začína nové povolanie, jar evanjelia. A ženy musia ísť a povedať to. Prvým, ktorým to musia hlásať, sú učeníci a Peter. Prví, ktorí potrebujú veriť, že Boh môže zasiahnuť,
sme my, ktorí sa vyhlasujeme za jeho učeníkov, aj my, kňazi. A túto úlohu dáva anjel ženám. Boh si poslúžil troma ženami, on si chce poslúžiť tým, čo je považované za nič. Nehovorte: „Mám strach.“ Existuje jedna záruka proti strachu a tá sa volá Duch Svätý. Znamenia, ktoré budú sprevádzať tvoje
kázanie. „A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi…“ Čo chceme viac? Ako zvíťaziť nad strachom? Vďaka Duchu Svätému, ktorý koná prostredníctvom nás znamenia a sprevádza tých, ktorí veria Božiemu plánu
života. Čo máme teda konkrétne robiť? Nedovoľme, aby nás strach premenil na neveriacich. Nemaj zatvorené ústa, Bohužiaľ, diabol sa snaží zatvoriť nám ústa a robí to tisícimi spôsobmi – stačí vidieť dejiny spred desiatich
rokov. Ale Boh pripravuje jar evanjelia a pre nás to znamená otvoriť ústa, svedčiť. Nie som to ja, kto ti to hovorí, je to Božie slovo. Vo svedectve nerobíš nič iné, než hlásaš plán života, nie smrti, hovoríš: je tu nádej, je vzkriesenie. Je jeden veľmi konkrétny spôsob, ako svedčiť: Dom modlitby. Choď a pozvi niekoho: príď do môjho domu, budeme sa spolu modliť a môžeš premeniť svoj dom, svoju kanceláriu… na hrob života. Dom modlitby je tvojím hrobom, ktorý sa môže stať zdrojom života. „Ľud môj, vyvediem vás z vašich hrobov a poznáte, že ja som Hospodin, vložím do vás svojho Ducha a ožijete“ (Ez 37). Takto to Pán urobil a takto to Pán robí stále. Už to
nie je plán smrti, ale plán života, lebo Bohu je nič nemožné. Preto nerozmýšľajte ako tieto ženy. Vidíte nejakú nepriaznivú situáciu v cirkvi alebo u bratov a sestier? Nechajte olej falošného súcitu a hlásajte.
Hlásajte, že tu už nie je ukrižovaný Ježiš, ale Ježiš, ktorý vstal z mŕtvych, ktorý je v Galilei a robí to, čo povedal, keď začal svoju službu: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným.
Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov rok“ (Lk 4 18 – 19).

Z nahrávky KJK:
Hledejte Zmrtvychvstalého