Příběh věrnosti

V rámci Národného týdnu manželstva na Slovensku byl zveřejněn i tento příběh...

Druhý raz darovaný kus raja na zemi

Bol mladý, nesmelý, taký samotár. Nevedel si predstaviť, že by aj jeho niekedy postretlo také šťastie, ako tých, čo mali svoje manželky a rodiny. Myslel si, že ostane stále sám. Kamarátov mal iba poskromne a po dvoch nepodarených pokusoch o známosť sa rozhodol, že musí byť opatrnejší.

Veď prvá dievčina ani z domu nevyšla, keď k nej meral ďalekú cestu na bicykli a druhú mu nedoporučil jeho duchovný pastier. Naviac bola aj z iného národa, inej cirkvi a výrazne nižšej postavy oproti nemu. Pri tretej známosti sa rozhodol, že teraz sa bude viac modliť a tiež ju poriadne preskúša, hlavne v tom, či je naozaj zbožná, alebo iba navonok. Písali si asi tak raz do mesiaca o všetkom čo robili, prežívali. To trvalo až do ukončenia štúdií.

Raz pri osobnom stretnutí sa zamyslel: "Je pravda, že sa priatelíme, ale, či ma aj ona chce?" Ako tak spolu čakali na električku, nabral odvahy a položil jej túto otázku. Zrazu zbadal slzu ako hrášok stekať po krásnom okrúhlom líci. Ani ušiam nemohol veriť, tak ho potešilo to tiché slovíčko odpovede a hrialo pri srdci. Kým sa obaja spamätali, videli, ako im električka odchádza. Nevadí.

Rodičia im pripravili zásnuby a ku koncu vojenčiny vystrojili svadbu.Presne do roka a do dňa, ako v rozprávke, sa im narodil krásny chlapček. Boli spolu veľmi šťastní. Asi tak o tri roky im Boh pridal aj ďalšieho. Potom mladá žena ťažko ochorela. Chirurg povedal, že je to rakovina a že prišli neskoro. Všetci blízki sa za život mladej ženy modlili a Pán Boh jej daroval život.

Verne vychovávala svojich dvoch synčekov. Každý večer im čítala z detskej Biblie a spievala. Tak pokojne zaspávali. Muž chodil do práce za skromný plat a žena sa starala o spoločnú domácnosť. Vodievala chlapcov na blízke lúky alebo prechádzky okolo domu, kde sa hrávali.

On bol skôr teoretik, ona praktická, šetrná, usilovná. Ako kresťan nemal za komunizmu prácu v školstve istú. Za touto prácou sa vlastne prisťahovali do mestečka, kde nemali nikoho z príbuzenstva Iba niekoľko spoluveriacich, s ktorými sa pravidelne stretávali pri spoločných pobožnostiach.

Obaja  manželia vo svojom živote mnohokrát zakúsili, ako im Boh zázračne pomáhal a ochraňoval ich. I keď manželka ostala bez zdroja príjmu, nikdy nemali nedostatok. Ich veľký zisk pozostával z dvoch životných hodnôt: Boli to pobožnosť so spokojnosťou. Tá prvá vždy, keď sa "z ich rodinného komína začínalo dymiť", pomáhala urovnávať ich vzťahy, chrániť a upevňovať ich. A tiež robiť v živote správne rozhodnutia a rozpoznávať právé hodnoty.

Tá druhá pomáhala pri každodenných povinnostiach pri zabezpečovaní živobytia tak, aby vystačili z toho, čo mali a nezadĺžili sa. Naopak, neraz práve oni pomáhali iným. Teraz, po tridstiatich štyroch rokoch manželstva ostali zase sami dvaja.Synovia sa oženili a oni sa tešia každému spoločne prežitému novému dňu. Mnohé hodnoty sa v ich živote zmenili.

Jedno sa však nezmenilo. Ich presvedčenie, že život s Bohom je to najlepšie, čo človek na tejto zemi môže zakúsiť, je už podložené skúsenosťami desiatok rokov. Manželstvo s Božím požehnaním je kus raja na zemi.